Áron, veľkňaz

Áron – (+1445 pred Chr.) bol prvý starozákonný veľkňaz, brat proroka Mojžiša, potomok Léviho, syn Amrama a Jochavedy (2 Mjž 6, 20; 3 Mjž 26, 59). Boh ustanovil Árona, aby hovoril k ľudu namiesto svojho ťažko hovoriaceho brata Mojžiša. Áron sa mal stať "ústami" Mojžiša (2 Mjž 4, 16) a jeho prorokom (2 Mjž 7, 1). Áron bol prvým veľkňazom a zakladateľom jediného zákonitého pokolenia posvätných služobníkov. Mojžiš dostáva od Boha nariadenie, aby Árona a jeho synov vysvätil na kňazskú službu. Áronovi potomkovia získali právo veľkňazskú službu dediť (2 Mjž 29, 29). Povolanie kňazov, ich povinnosti, práva na obety a ich zabezpečenie boli ustanovené Samotným Bohom (3 Mjž 4, 18). Kňazov Izraela nazývali "domom Áronovým" (Ž 117, 3).

Novozmluvný výkladu obrazu Áronovej veľkňazskej služby.

V Novej Zmluve sa obraz Áronovej veľkňazskej služby objasňuje z dvoch hľadísk. 

• Po prvé, hovorí sa o veľkňazstve Árona ako o predobraze Veľkňazstva Iisúsa Christa. Podobne ako Áron, ani Iisús Christós si sám neprisvojil službu veľkňaza, ale bol povolaný Bohom: "A nik si túto česť neberie sám, iba ten, kto je povolaný od Boha, ako aj Áron. Tak ani Christós si sám neprisvojil slávu stať sa veľkňazom, ale Ten, ktorý Mu povedal: Ty si môj Syn, ja som Ťa dnes splodil" (Žid 5, 4–5).
Podobne ako Áron, aj Iisús Christós mal priniesť obetu za hriechy na zmierenie: "Každý veľkňaz, vybraný spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí na službu Bohu, aby prinášal dary a obety za hriechy" (Žid 5, 1).

• Po druhé, poukazuje sa na nadradenosť veľkňazskej služby Iisúsa Christa, Ktorý, sám súc dokonalým Bohom a dokonalým človekom, raz navždy priniesol dokonalú obetu za hriechy – Seba samého. Ako Boží Syn je:  "Veľkňaz svätý, bez zloby, nepoškvrnený, oddelený od hriešnikov a vyvýšený nad nebesia, Ktorý nemá potrebu denne, ako tí veľkňazi, prinášať obety najprv za Svoje hriechy, potom za hriechy ľudu, lebo to vykonal raz navždy, keď obetoval Seba samého. Lebo zákon ustanovuje za veľkňazov ľudí, ktorí majú slabosti, ale slovo prísahy, dané po zákone, ustanovilo Syna, naveky dokonalého" (Žid 7, 26–28).

Áron a Melchisedek.

V Novej Zmluve sa Christova veľkňazská služba porovnáva s veľkňazskou službou Melchisedeka, ktorému sa priznáva nadradenosť oproti Áronovmu veľkňazstvu. Melchisedek ("Kráľ spravodlivosti") bol kráľom a veľkňazom Salima, ktorý sa podľa 75. žalmu (Ž 75, 3) stotožňuje s Jeruzalemom. Po víťazstve vyšiel v ústrety Abrahámovi s darmi a požehnal ho. Ako kňaz stojí Melchisedek nad levitskými kňazmi, pretože v osobe svojho praotca Abraháma sa Áronovi potomkovia s úctou sklonili pred ním, prijali jeho požehnanie a priniesli mu desiatok. Melchisedek je predobrazom milostivého Veľkňazstva Iisúsa Christa, ktoré prevyšuje starozákonné kňazstvo podľa poriadku Árona. Rovnako ako Melchisedek je aj Hospodin Iisús Christós Kráľom i Veľkňazom (Zach 6, 12–13). Tak ako Melchisedek, aj Hospodin Iisús Christós je neporovnateľne vyšší než Abrahám a jeho potomkovia. A podobne ako Melchisedek, aj Hospodin Iisús Christós je predstavený ako ten, ktorý je: "Bez otca, bez matky, bez rodokmeňa, nemajúci ani začiatku dní, ani konca života" (Žid 7, 3).

"Veď je známe, že náš Hospodin pochádza z kmeňa Júdovho, o ktorom Mojžiš nič nepovedal, pokiaľ ide o kňazstvo. A je to ešte zjavnejšie z toho, že podľa spôsobu Melchisedeka povstáva iný Kňaz, ktorý sa ním stal nie podľa zákona telesného príkazu, ale podľa moci neprestávajúceho života. Lebo je dosvedčené: Ty si kňaz naveky podľa radu Melchisedekovho. Zrušenie predošlého prikázania nastalo pre jeho slabosť a neužitočnosť, pretože Zákon nič nedoviedol k dokonalosti. Zavádza sa však lepšia nádej, prostredníctvom ktorej sa približujeme k Bohu. A toto sa nestalo bez prísahy; lebo títo sa stávali kňazmi bez prísahy, ale On s prísahou, keď o Ňom bolo povedané: Prisahal Hospodin a nebude ľutovať: Ty si kňaz naveky podľa radu Melchisedekovho. Tak sa Iisús stal ručiteľom lepšej zmluvy." (Žid 7, 14–22)

Prameň: https://azbyka.ru/aaron-pervosvyashhennik (cit. 03-11-2025)